Heb Židom, kapitola List Židom, kapitola 11
Príklady v Starom zákone
Čo je viera? Viera je podstatou toho, v čo dúfame, dôkazom toho, čo nevidíme. Takouto vierou si naši predkovia získali dobré svedectvo.
Vierou chápeme, že vesmír bol stvorený Božím slovom, a všetko, čo vidíme, vzniklo z neviditeľného.
Ábel veril, preto priniesol Bohu hodnotnejšiu obeť ako Kain. Boh jeho dary prijal a vyhlásil ho za spravodlivého. Hoci je Ábel už dávno mŕtvy, svojou vierou hovorí stále.
Henoch veril, preto ho Boh ušetril smrti a vzal si ho rovno k sebe. Písmo potvrdzuje, že Henoch žil tak, ako sa Bohu páčilo. Bez viery sa totiž nikto nemôže páčiť Bohu. Kto k nemu prichádza, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, ktorí ho hľadajú.
Noe veril, a preto pokorne prijal Boží pokyn, aby postavil koráb na záchranu svojej rodiny, hoci nebezpečenstvo ešte nebolo vidieť. Svojou vierou vyniesol súd nad svetom a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.
Abrahám veril, preto poslúchol, keď ho Boh vyzval, aby sa pobral do krajiny, ktorú mal dostať do dedičstva. Vydal sa na cestu, hoci nevedel, kam ide. S vierou sa usadil v zasľúbenej krajine a spolu s Izákom a Jákobom, pre ktorých platilo to isté zasľúbenie, žili v stanoch ako kočovníci. No tešil sa na mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je sám Boh.
Aj Abrahámova manželka Sára neochvejne verila Božiemu zasľúbeniu, že bude mať dieťa, hoci bola na to už pristará. Pevne verila, že Boh svoje zasľúbenia splní. A tak z jedného muža – a to už starca – vzišlo toľko potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, a ten sa nedá zrátať.
Títo všetci Bohu pevne dôverovali, a hoci aj pomreli a nedožili sa splnenia sľubov, zazreli ich iba z diaľky a tešili sa na ne. Vyznávali, že sú na zemi len cudzinci a prisťahovalci, a tým dávali najavo, že po pravej vlasti iba túžia. Keby mali na mysli vlasť, z ktorej odišli, mali možnosť sa ta vrátiť. Ale oni túžili po lepšej vlasti, po vlasti nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom; veď im pripravil svoje mesto.
Abrahám neochvejne veril Bohu, aj keď Boh podrobil jeho vieru veľkej skúške. Bol ochotný obetovať svojho jediného syna, hoci prijal zasľúbenie, a Boh mu povedal: „Z Izáka bude pochádzať tvoje potomstvo.“ Rátal s tým, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕtvych. Preto dostal Izáka späť ako predobraz budúceho vzkriesenia.
Izák veril, preto požehnal najprv Jákoba, potom Ezaua, a tým nevedomky naplnil Božie budúce úmysly.
Jákob veril, a keď umieral, požehnal jednotlivo Jozefových synov. Opretý o svoju palicu sa pokorne poklonil Bohu.
Jozef veril a na sklonku svojho života predpovedal, že izraelskí synovia vyjdú z Egypta, a povedal, kde majú pochovať jeho kosti.
Mojžišovi rodičia verili, preto sa nebáli postaviť proti kráľovskému rozkazu a tri mesiace po narodení dieťaťa ho ukrývali, lebo videli, že je krásne.
Mojžiš veril, a preto, keď dospel, odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. Radšej chcel znášať príkoria s Božím ľudom, ako žiť dočasne v hriešnych radovánkach. Ako sa Kristus zriekol slávy u Boha a vzal na seba pohanenie kríža, tak sa aj Mojžiš zriekol všetkého bohatstva Egypta, lebo sa v mysli upínal na Božiu odmenu. Veril, preto opustil Egypt a nedal sa zastrašiť kráľovým hnevom. Zostal pevný, akoby videl Neviditeľného. Veril, preto ustanovil Veľkú noc, slávnosť baránka, a dal pokropiť dvere jeho krvou, aby sa zhubca nemohol dotknúť prvorodených.
Izraeliti verili, preto prešli Červeným morom po suchej zemi, ale keď sa o to pokúsili Egypťania, pohltili ich vlny. Izraeliti verili, preto pred nimi padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní.
Neviestka Rachab verila, preto priateľsky prijala izraelských vyzvedačov, a nezahynula s neveriacimi.
Mám ešte pokračovať? Veď by mi nestačil čas, keby som mal rozprávať o Gedeonovi, Barakovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, Samuelovi a o prorokoch, ktorí svojou vierou dobývali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť a dosiahli to, čo im bolo zasľúbené. Levom zapchávali tlamy, uhášali moc ohňa, unikali ostriu meča, v slabosti získavali novú silu, hrdinsky si počínali v boji a cudzie šíky zaháňali na útek. Ženám sa ich mŕtvi vracali vzkriesení. Iných mučili, ale odmietli sa zachrániť, lebo chceli dosiahnuť čosi lepšie, vzkriesenie. Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba aj okovy a väzenie. Kameňovali ich, rezali pílou, umierali pod ostrím meča. Túlali sa v ovčích a kozích kožiach, trpeli núdzu, zakúšali útlak a súženie. Svet ich nebol hoden: blúdili po púštiach a vrchoch, skrývali sa v jaskyniach a zemských rokliach.
A títo všetci, hoci sa vo viere osvedčili, nedočkali sa za svojho života toho, čo im Boh zasľúbil. Boh pripravoval pre nás niečo lepšie: chcel, aby sme došli do cieľa spoločne.