V čo veríme

Vyznávame Apoštolské vyznanie viery ako vyznanie našej viery a toto je to, na čom stojíme v našej službe:

Verím v Boha Otca všemohúceho,

Stvoriteľa neba i zeme.

Verím v Ježiša Krista,

Syna Jeho jediného, Pána nášho,

ktorý sa počal z Ducha Svätého,

narodil sa z Márie panny,

trpel pod Pontským Pilátom,

ukrižovaný umrel a pochovaný bol;

zostúpil do pekiel,

v tretí deň vstal z mŕtvych,

vstúpil na nebesá,

sedí na pravici Boha Otca všemohúceho;

odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.

Verím v Ducha Svätého,

svätú cirkev všeobecnú,

spoločenstvo svätých,

hriechov odpustenie,

tela z mŕtvych vzkriesenie

a život večný.

Amen.

(Apoštolské vyznanie viery)

Dnes niektorí ľudia, ktorí sa nazývajú kresťanmi, nie vždy veria to isté ako my. Preto tu vysvetľujeme, ako toto vyznanie viery chápeme.

Trojica

Veríme, že existuje iba jeden Boh a tento Boh jestvuje v troch osobách: Otec, Syn a Duch Svätý.

Trojica je pre nás v mnohom veľkým tajomstvom. Zároveň je to však presné zhrnutie mnohých biblických právd o povahe nášho podivuhodného a neobyčajného Boha.

Boh Otec

Veríme v Boha Otca všemohúceho,

Stvoriteľa neba i zeme.

Existuje jeden pravý Boh — Ten, v ktorého veria kresťania. Bohovia iných náboženstiev sú podvodníci, modly, falošní bohovia. Boh je jediný pravý Boh a má moc tvoriť, ničiť a zachraňovať.

That all the people of the earth may know that the LORD is God, and that there is none else.

For thou art great, and doest wondrous things: thou art God alone.

Now therefore, O LORD our God, I beseech thee, save thou us out of his hand, that all the kingdoms of the earth may know that thou art the LORD God, even thou only.

Boh je iba jeden a bez rozdielu ospravedlní Židov i pohanov na základe ich viery.

Veríš, že je Boh. To je dobre. Ale nezabudni, že v Boha verí aj diabol, no nič mu to nepomôže – trasie sa pred Božím súdom.

Boh je len jeden. Bolo to pravdou v časoch Starého zákona. Bolo to pravdou v časoch Nového zákona. Bolo to pravdou v prvých storočiach Cirkvi. Je to pravda aj dnes.

V dnešnom svete jestvuje okrem kresťanstva mnoho ďalších náboženstiev — hinduizmus, šintoizmus, pohanstvo, čierna mágia, islam, judaizmus, všelijaké kmeňové viery a podobne. No ich bohovia nie sú ničím iným než modlami. Niektorí ľudia uctievajú démonov. Niektorí si ctia stvorený svet. A niektorí sa klaňajú plodom vlastnej predstavivosti. Biblia hovorí, že iba kresťanský Boh je skutočne Boh; iba kresťanský Boh bude súdiť svet; a iba kresťanský Boh má moc nás zachrániť.

Moc Otca nemá hraníc, lebo má silu a schopnosť urobiť všetko, čo chce. Jeho moc nemá obdobu, lebo On je jediný, kto má takú moc, a iba jeden Boh je všemohúci.

Veríme, že náš Boh je Stvoriteľ neba i zeme, že Boh sám stvoril vesmír. A Boh sám neprestáva dávať život všetkému jestvujúcemu a udržiava svet, ktorý stvoril.

Hoci Otec má vedúcu úlohu pri stvorení a udržiavaní neba a zeme, v Písme vidíme, že na týchto dielach sa podieľa celá Trojica. Syn bol prostriedkom, alebo nástrojom, ktorým Otec stvoril svet a ktorým ho udržiava dodnes. Podiel Ducha Svätého na stvorení je v Písme vyjadrený menej jasne.

In the beginning God created the heaven and the earth. And the earth was without form, and void; and darkness was upon the face of the deep. And the Spirit of God moved upon the face of the waters.

Slová Duch Boží sa doslovne vzťahujú na Boha vo všetkých Jeho osobách. No z nášho novozákonného pohľadu vidíme, že tu je zdôraznené pôsobenie jednej osoby Trojice — Ducha Svätého.

Ježiš Kristus

Veríme v Ježiša Krista, Syna Jeho jediného, Pána nášho, ktorý sa počal z Ducha Svätého, narodil sa z Márie panny, trpel pod Pontským Pilátom, ukrižovaný umrel a pochovaný bol; zostúpil do pekiel, v tretí deň vstal z mŕtvych, vstúpil na nebesá, sedí na pravici Boha Otca všemohúceho; odtiaľ príde súdiť živých i mŕtvych.

Nový zákon hovorí o Ježišovi ako o Božom Synovi a poukazuje na Jeho miesto v Trojici. Hovorí o božstve, ktoré Ježišovi patrí, a o Jeho večnom synovstve, ktoré existovalo ešte pred Jeho príchodom na zem. Ježiš je jediný odveky splodený a vždy jestvujúci Boží Syn.

Po týchto slovách sa židovskí vodcovia ešte väčšmi usilovali zabiť ho. Dôvodom nebolo len znesväcovanie soboty, ale aj to, že hovoril o Bohu ako o svojom Otcovi, a tým sa robil rovným Bohu.

Ježiš bol aj plnohodnotným človekom: počal sa z Ducha Svätého a narodil sa z Márie panny. Ako všetci ľudia po Adamovi a Eve, aj On začal svoj život v lone svojej matky; Máriino tehotenstvo prebiehalo prirodzene a v určenom čase sa skončilo narodením Ježiša a aj táto udalosť bola celkom prirodzená. Dokonca to viedlo jej snúbenca Jozefa k pochybnostiam o jej vernosti, ale Boh mu vo sne ukázal pravdu. Vidíme teda, že dieťatko Ježiš prišlo na svet tak, ako sa rodia obyčajné ľudské deti.

Z Písma vidíme, že Ježiš trpel pod Pontským Pilátom, bol ukrižovaný, zomrel a bol pochovaný. Sú to udalosti, ktoré mohol Ježiš prežiť len tým, že bol naozaj človekom.

Pri umieraní Ježiš hovorí o Svojej „duši“ alebo „duchu“:

Ježiš zomiera na kríži

Ježiš nahlas zvolal: „Otče, do tvojich rúk odovzdávam svojho ducha!“ Po týchto slovách naposledy vydýchol.

Pri umieraní na kríži Ježiš vie, že hoci Jeho telo bude uložené do hrobu, Jeho ľudský duch (teda duša) pôjde k Bohu Otcovi.

Z Písma tiež vidíme, že Kristova smrť odčiňuje hriech, lebo Kristus sa stal obetou na naše miesto. Ježiš vzal na Seba vinu za náš hriech a niesol za neho trest. Keď prídeme k viere v Krista, to, čo dosiahla Jeho smrť, sa uplatní na nás a dostávame odpustenie hriechov a pokoj s Bohom.

Svojím vzkriesením Ježiš premohol smrť a odteraz nemá smrť moc nad Jeho ľudom. Áno, zomierame telesnou smrťou, ale naše duše sú nesmrteľné a netrpia bolesťami smrti. Okrem toho vzkriesenie Ježiša znamená, že raz nám Boh dá aj vzkriesené telá — také, aké má teraz Ježiš — ktoré už nepodliehajú smrti.

Ježiš je stredobodom našej viery. Je Pánom vesmíru, stredom, okolo ktorého sa točia celé dejiny ľudstva. Je náš Boh, náš Veľkňaz, náš Kráľ. A naše spasenie spočíva v tom, že Ho poznáme, milujeme Ho a nachádzame život v jednote s Ním.

Duch Svätý

Verím v Ducha Svätého.

Od štvrtého storočia sa božstvo Ducha Svätého takmer nikdy nespochybňovalo. Je jasne vyjadrené v Písme a Cirkev ho vždy zastávala. Aj v prvých storočiach kresťanstva sa božstvo Ducha Svätého spochybňovalo veľmi zriedka, a to len tými, ktorí trvali na tom, že Boh je jedna osoba.

V Písme sú state, kde je Duch Svätý priamo nazvaný „Bohom“:

Peter mu však povedal: „Ananiáš, prečo si dovolil satanovi, aby ťa ovládol? Ak si si nechal časť peňazí, ktoré si dostal za to pole, klameš nie nás, ale Svätého Ducha. To pole bolo predsa tvoje a mohol si si ho nechať. A keď si ho predal, s peniazmi si mohol naložiť podľa vlastného uváženia. Prečo si sa rozhodol takto klamať? Neoklamal si nás, ale samého Boha!“

Pri uctievaní Boha uznávame a vyhlasujeme božstvo Ducha Svätého. Skláňame sa pred Ním a verne Mu slúžime. Modlíme sa k Nemu, chválime Ho v piesňach a upozorňujeme na Jeho službu nám prostredníctvom sviatostí a duchovných darov.

Duch Svätý je priamo a osobne prítomný v celom stvorení. Svojím Duchom je Boh s nami a prebýva v nás. Mocou Ducha Boh tvorí, udržiava, koná zázraky a tak ďalej.

Cirkev

Keď ľudia počujú slovo „kostol“, väčšina si predstaví budovu, kam sa kresťania schádzajú na bohoslužbu. Môže to byť veľký, bohato zdobený chrám. Môže to byť malá jednoduchá kaplnka alebo dokonca bývalý sklad. Za kostol môže slúžiť niečí dom, chatrč alebo dokonca jaskyňa, kde sa schádzajú veriaci. No v Biblii „cirkev“ znamená predovšetkým Boží ľud, sväté spoločenstvo tých, ktorí vyznávajú vieru v Otca, Syna a Ducha Svätého.

Veríme… vo svätú cirkev všeobecnú

V našej dobe mnohí kresťania nevidia potrebu Cirkvi. Úprimní veriaci si často myslia, že cirkev ako organizácia je čisto ľudský výmysel, ktorý iba prekáža osobnému vzťahu človeka s Bohom. No učenie Biblie je, že Cirkev je Božie kráľovstvo na zemi, zhromaždenie Jeho ľudu a hlavný prostriedok, ktorým dáva milosť tým, ktorí sú Mu verní. Podľa Písma má Cirkev kľúčovú úlohu pri nadväzovaní a udržiavaní nášho vzťahu s Bohom.

Ty si Peter; a tak, ako sa dom buduje na skale, ja vybudujem svoju cirkev. Moc ríše smrti ju nepremôže.

Keďže Cirkev má pôvod v Starom zákone, nie je novou inštitúciou. Je to ten istý ľud zmluvy. Boh mal vždy svoj vlastný ľud, ktorý sa v priebehu dejín nazýval rôznymi menami. Dôležité je, že Cirkev bola vždy súčasťou Božieho plánu so svetom.

Keď sa pozrieme, ako Cirkev rástla zo Starého zákona do novozákonného Kristovho tela, je nám jasné, že ju Boh udržiava. Cirkev jestvuje preto, že to Boh chce a že slúži Božím zámerom. Nie je to ľudský výmysel ani odklon od Biblie. Cirkev je Kristova nevesta a Kristovo telo; je milovaná Bohom a vyčlenená na to, aby Mu slúžila a na Jeho slávu.

Život cirkvi dnes sa v mnohom líši od života prvých veriacich a veriacich v čase, keď sa písalo Apoštolské vyznanie viery. No podstata cirkvi sa nezmenila. Stále zhromažďuje ľud Božej zmluvy. Tak ako predtým je to nádoba vyvolená Bohom, aby priniesla svetu radostnú zvesť a premenila svet na Božie kráľovstvo na zemi. My, Cirkev, sme sväté Pánovi. Sme Jeho kráľovstvo. Sme Jeho ľud. V Ňom sme jedno s druhým. A skrze nás koná sám Pán.

Spasenie

Milujeme nášho veľkého Boha — Otca, Syna a Ducha Svätého. Ceníme si Cirkev, ktorú stvoril. No našou najväčšou radosťou je radostná zvesť, že máme prisľúbenie spasenia. Tešíme sa z istoty, že nás Boh miluje, že odpúšťa naše hriechy a pripravil nám nádhernú budúcnosť, v tomto svete aj v svete budúcom.

Verím… v hriechov odpustenie

Kresťania, ktorí veria pravde Biblie, uznávajú, že jedným z hlavných problémov, ktoré mala Ježišova smrť vyriešiť, bol problém hriechu. Hriech nás odrezáva od Božích požehnaní a uvaľuje na nás Božie prekliatie. A tento problém nedokážeme vyriešiť sami. Keď hovoríme o probléme hriechu, myslíme tým, že hriech prináša naše odsúdenie. A ak sme mimo Krista, nemáme spôsob, ako sa zbaviť hriechu ani jeho následkov.

Kto hreší, stavia sa proti Bohu, lebo hriech je porušením Božieho zákona.

Hriech vystavil ľudstvo Božiemu prekliatiu, narušil naše spoločenstvo s Bohom a znemožnil nám zmieriť sa s Ním vlastnými silami. Odsúdil nás na večné zatratenie a iba Boh vo Svojom milosrdenstve uznal za vhodné poslať nám Vykupiteľa.

Problém hriechu je naozaj veľmi vážny. Celé ľudstvo je odsúdené na zatratenie a zánik. Nemôžeme zachrániť samých seba. Sme odsúdení naveky znášať Boží trest. Nie sme schopní znovu získať Jeho priazeň ani akokoľvek zakryť svoj hriech. Bez milosrdného Božieho odpustenia nemáme nijakú nádej na spasenie.

Boli ste teda spasení iba z milosti, tým, že ste uverili v Krista. A ani táto viera nepochádza z vás, je to Boží dar. Spasenie nie je odmena za naše dobré skutky, aby sa nik nechválil, že si ho zaslúžil.

Otec nás miluje práve tak ako Ježiš. Plán nášho spasenia nepatril Ježišovi, ale Otcovi. Otec poslal Syna zomrieť za nás. Otcova láska k nám je taká veľká, že pre naše spasenie sa slobodne rozhodol obetovať Svojho Syna.

Lebo tak Boh miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život.

Písmo jasne učí, že Boh neodpúšťa hriechy každému človeku. Niektorí ľudia odpustenie dostanú, iní nie. Prečo je to tak? Z nášho ľudského hľadiska je dôvod v tom, že odpustenie zvyčajne zahŕňa určitý prvok osobnej zodpovednosti. Vo všeobecnosti platí, že ľudia, ktorí plnia zodpovednosť, ktorá im bola daná, dostávajú odpustenie; tí, ktorí sa tejto zodpovednosti vyhýbajú, odpustenie nemajú.

Ak však vyznávame svoje hriechy, smieme sa spoľahnúť na Božie sľuby, že nás očisťuje od každej nečistoty a odpustí nám každé zlyhanie.

Veríme… v tela z mŕtvych vzkriesenie

Vidíme tiež, že Písmo jasne učí, že pri druhom príchode Krista budú oslávené nielen naše duše, ale aj naše telá.

Naše telo umiera v dôsledku hriechu; telesná smrť je trestom za ľudskú neprávosť a pád do hriechu. No radostná zvesť zvestuje znovuzrodenie nášho tela. Hovorí, že Ježiš prišiel vykúpiť celého človeka — dušu aj telo. A toto vzkriesenie je plné slávy. Je dôvodom našej veľkej radosti a víťazstva. So vzkriesením našich tiel budeme môcť konečne vyhlásiť konečné víťazstvo nad smrťou. Budeme môcť konečne zdediť všetky požehnania, ktoré nám Boh pripravil na nových nebesiach a na novej zemi. A konečne uvidíme na vlastné oči víťazstvo Ježiša Krista.

Veríme… v život večný.

Na jednej strane nám večný život začína v okamihu, keď sa znovuzrodíme. Náš duch ožije a už nikdy nezomrie. Na druhej strane večný život v plnosti nezačne, kým nebude aj naše telo oživené pri vzkriesení.

To, čo si môj otec naozaj želá je, aby každý, kto sa rozhodne pre Syna a uverí v neho, získal večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

V istom zmysle je správne povedať, že večný život pre našu dušu začína v tomto živote, v okamihu, keď sa znovuzrodíme. No život v plnosti mať nebudeme, kým nebudú naše telá vzkriesené v deň súdu. Až vtedy bude celá naša bytosť živá pred Bohom. Dovtedy máme len predchuť večného života vďaka vykúpeniu našich duší. Takže až keď sa aj našim telám dá nový život, budeme žiť tak, ako to Boh od počiatku zamýšľal.